Hamburg, 17. júla 2026 – Spoločnosť Eppendorf SE so sídlom v Hamburgu, pôsobiaca v oblasti biovied, tento rok už po 31. raz udeľuje svoju prestížnu cenu za výskum. Nezávislá porota pod vedením prof. Laury Machesky z Cambridge vo Veľkej Británii vybrala za víťaza ceny Eppendorf Award for Young European Investigators 2026 dr. Martina Pačesa z Univerzity v Zürichu vo Švajčiarsku.

Martin Pačesa, narodený v roku 1993, získava cenu vo výške 20 000 eur za svoj výskum v oblasti návrhu funkčných proteínových väzbových molekúl de novo s využitím umelej inteligencie. Porota ocenila význam jeho prínosu v tejto oblasti a vplyv nástrojov, ktoré vyvinul, na vedeckú komunitu.

„Stále sa mi to zdá trochu nereálne, že som získal cenu Eppendorf Award for Young European Investigators za rok 2026,“ hovorí Martin Pačesa, docent na Univerzite v Zürichu. „Toto ocenenie odzrkadľuje našu prácu v oblasti návrhu proteínov založeného na hlbokom učení, najmä nástroj BindCraft, ktorý umožňuje presný a dostupný návrh proteínových väzbových molekúl. Veľkú časť biológie možno formulovať ako problém väzbovej molekuly a cieľovej molekuly, a schopnosť navrhovať tieto interakcie podľa potreby otvára nové možnosti v biologickom výskume. Som vďačný svojim kolegom z École Polytechnique Fédérale de Lausanne (EPFL), najmä prof. Brunovi Correiaovi, Lennartovi Nickelovi a Christianovi Schellhaasovi, ako aj svojej manželke, mojej novej laboratóriu na Univerzite v Zürichu a podpore Európskej rady pre výskum. Stále je čo objavovať, ale zdá sa, že sa blížime k bodu, keď sa návrh proteínov môže stať skutočne bežnou súčasťou každodenného života biológov.“

Okrem víťaza ceny Eppendorf Award 2026 boli ocenené aj dvaja finalisti.

Sebastiaan De Schepper, docent a vedúci výskumnej skupiny vo VIB-Centre pre molekulárnu neurológiu (CMN) vo Wilrijku v Belgicku, bol ocenený za svoj výskum na tému „Porozumenie imunitným mechanizmom, ktoré riadia neurodegeneratívne ochorenia v rámci osi črevo-mozog“. Aktualita a medicínsky význam jeho príspevkov k pochopeniu možných súvislostí medzi črevami a mozgom pri neurodegeneratívnych ochoreniach presvedčili porotu, rovnako ako veľký potenciál jeho výskumu pre budúce medicínske aplikácie.

Tanita Weinová, vedúca výskumnej skupiny vo Weizmannovom inštitúte vied v Rehovote v Izraeli, bola ocenená za svoj výskum na tému „Od bakteriálnej obrany k zápalu u človeka“. Porota bola ohromená kreativitou a novátorskosťou jej výskumu a jeho potenciálom odhaliť základné princípy prírody.

Slávnostné odovzdávanie cien sa konalo 16. júla 2026 v Centre pokročilého vzdelávania Európskeho laboratória molekulárnej biológie (EMBL) v Heidelbergu v Nemecku.

Ďalšie informácie o podmienkach prihlásenia, výberových kritériách a doterajších laureátoch ceny Eppendorf Award for Young European Investigators nájdete na stránke www.eppendorf.com/award.

Popis obrázku: (Zľava doprava) prof. Michael Sixt, člen poroty, prof. Laura Machesky, predsedníčka poroty, dr. Sebastiaan De Schepper, finalista za rok 2026, Dr. Martin Pačesa, víťaz za rok 2026, Dr. Christine Munz, generálna riaditeľka skupiny Eppendorf, Dr. Axel Jahns, viceprezident pre spoločenskú zodpovednosť a vládne záležitosti spoločnosti Eppendorf SE a prof. Matthias Hentze, člen poroty ocenenia.

O cene Eppendorf Award for Young European Investigators

Cenou Eppendorf pre mladých európskych výskumníkov, ktorá bola založená v roku 1995, spoločnosť Eppendorf SE oceňuje vynikajúcu prácu v oblasti biomedicínskeho výskumu a podporuje mladých vedcov v Európe vo veku do 35 rokov. Cena Eppendorf sa udeľuje v spolupráci s vedeckým časopisom Nature. Laureáta ceny vyberá nezávislá komisia zložená z Laury Machesky (Univerzita v Cambridge, Spojené kráľovstvo), Richarda Bentona (Université de Lausanne (UNIL), Švajčiarsko), Matthiasa Hentzeho (riaditeľ EMBL, Heidelberg, Nemecko), Madeline Lancasterovej (MRC Laboratory of Molecular Biology, Cambridge, Spojené kráľovstvo), Ben Lehner (Wellcome Sanger Institute, Cambridge, Spojené kráľovstvo; Centrum pre genomickú reguláciu PRBB, Barcelona, Španielsko), Stefana Raunsera (Max-Planck-Institut für Molekulare Physiologie, Dortmund, Nemecko) a Michaela Sixt (Rakúsky inštitút vedy a techniky ISTA, Klosterneuburg, Rakúsko).